Subtropické lesy Je označenie pre stále zelené lesy, kto...
<div><b><span style="font-size:16px;">Subtropické lesy</span></b></div><div>Je označenie pre stále zelené lesy, ktoré sa nachádzajú v subtropickom pásme -oblasť vlhkej subtropickej klímy s vlhkou miernou zimou, suchým horúcim letom a dostatkom zrážok po celý rok; ročný úhrn zrážok je cca 500mm a priemerná teplota cca 20°C -subtropické pásma sú situované v 4 kontinentoch sveta; 35-50 stupňov zemepisnej šírky severne aj južne od rovníka, a to hlavne na územiach krajín okolo Stredozemného mora, Severnej Afriky spojenej s Blízkym Východom, pobrežné územia San Francisca, Kalifornie, Chile a Portugalska, Južnej Afriky, Južnej Austrálie, Patagónie, oblastí Ánd v Argentíne, v Novom Zélande, Juhozápadných amerických púští a púšti severozápadného Mexika. Západné pobrežie Aljašky - podnebie: </div><ul><li>vlhký subtropický typ- nachádza sa vo východných častiach kontinentov, má dusné horúce letá s častými búrkami, ktoré prinášajú cyklóny, a mierne zimy; sú tam červenoa žltozeme typy pôdy </li><li>stredomorský typ- nachádza sa v západných častiach kontinentov, zrážky sú najčastejšie v zime a prinášajú ich cyklóny, letá sú extrémne suché a trvajú až 5 mesiacov; sú tam prevažne škoricové pôdy</li></ul><div><br></div><div>RASTLINSTVO: Rastú tu väčšinou citrusy a iné plody Granátové jablko, Citróny, Mandarinky, Figy, Olivy, Pomaranče, Ďatle, Rozmarín, Dub Korkový</div><div><br></div><div>ŽIVOČÍCHY: Žijú tu jašterice, gekony, daniele, muflóny, opice, chameleóny, dikobrazy, magoty, hady, vtáky, hmyz...</div><div><br></div> is.muni.cz
<div><b>Zmiešané lesy</b></div><div><br></div><div>Zmiešaný les je les, v ktorom rastú ihličnany aj širokolisté dreviny. Rastie v nich najviac druhov stromov a iných rastlín a sú najmenej napadnuté škodcami pre väčšiu vzájomnú vzdialenosť zástupcov jednotlivých druhov. V Európe pokrývajú zmiešané lesy celkovú plochu 4 milióny km2.</div><div>Zmiešané lesy Slovenska sú podmnožinou európskeho zmiešaného lesa, ktorého celková rozloha je 4 milióny km2. Väčšina pôvodného lesa však bola vyklčovaná a zvyšok pozmenený dlhodobou hospodárskou činnosťou. V miestach s obmedzeným zásahom človeka dosahuje výška stromov až 40 metrov a jednotlivé stromy sa dožívajú priemerne 400 rokov, kým podľahnú rozkladu alebo ich vyvráti vietor.</div><div>Zmiešané lesy v Severnej Amerike majú trochu iné druhové zloženie ako v Európe, časté sú v nich napríklad javory, duby, brezy, borovice a jedľovce, kým v Európe je zmiešaný les tvorený hlavne bukmi, jedľami a/alebo smrekmi. Iné zloženie lesov na týchto dvoch kontinentoch je spôsobené tým, že do vývoja lesov zasiahli ľadové doby.</div><div><br></div><div><b>Rastliny:</b> Čím je stanovište chudobnejšie na živiny, tým väčšie majú zastúpenie lišajníky a machorasty. Časté sú aj papraďorasty.</div><div><br></div><div><b>Živočíchy:</b> Z bezstavovcov v zmiešaných lesoch žije napríklad dážďovka svietivá, kosec obrovský, jasoň červenooký, druhy svižníkov, fuzáčov, bystrušiek či nosatcov. Medzi typické horské druhy plazov patrí i jašterica živorodá, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka hladká. Z vtákov sa v zmiešaných spoločenstvách ochranných lesov nachádza dostatok potravy i úkrytových možností tetrov hlucháň, najčastejším druhom je jariabok lesný. V dutinách stromov hniezdia viaceré druhy ďatlov. Z cicavcov v pásme lesa žije reliktná myšovka horská alebo jeleň lesný a šelmy - vlk dravý, medveď hnedý a rys ostrovid.</div> www.krajiny.estranky.cz
<div><b>Ihličnaté lesy</b></div><div><br></div><div>Ihličnaté stromy majú štíhle kmene, sú pružné, mnohé druhy dokážu odolať silnému vetru. Ihličnany sa dobre prispôsobili chladnému počasiu. Tvar týchto stromov umožňuje kĺzanie snehu z konárov. Vďaka štíhlym kmeňom i korunám dokážu rásť ihličnaté stromy blízko seba a tak sú tieto lesy pomerne husté. Na miestach kde preniká svetlo až na zem rastú borievky, machy trávy, lišajníky. Pôda tu nie je veľmi bohatá na živiny. Chlad, veľa vlahy a menej úrodná pôda vyhovuje smrekom.</div><div><br></div><div>Zo <b>živočíchov</b> obývajú ihličnaté lesy pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, drozd kolohrivý, pinka severská, tetrov hlucháň, krivonos smrekový, piskor vrchovský, rys, kuny, vretenice, vlci, medvede.</div><div><br></div> i0.wp.com
<div><b>Listnaté lesy</b></div><div><br></div><div>Listnaté lesy sa nachádzajú po celom svete.Vyrábajú značnú časť kyslíku.Majú málo stabilný ekosystém.Listnaté lesy bývajú mnohokrát podobné lesom zmiešaným a vyskytujú sa, zjednodušene povedané, na podobných miestach. Platí, že smerom k severu od rovníka na našej pologuli pribúda stromov ihličnatých, ktoré lepšie odolávajú nižším teplotám. Uvádza sa, že porast je považovaný za listnatý les, ak opadavé listnaté stromy tvoria aspoň 75%. Tieto oblasti sú opäť výrazne využívané pre poľnohospodárstvo, teda nájdeme tu veľké množstvo polí, lúk i kultúrnych lesov. Oblasti bývajú husto osídlené, preto aj tu je problémom znečistenia. Listnaté lesy tvorili až do 18. storočia výraznú časť lesných porastov aj u nás, od tejto doby však dochádza k lesnému hospodárstvu a k znižovaniu pomeru listnatých stromov ich výsadbu monokultúr.</div><div><br></div><div><b>Výskyt</b></div><div><br></div><div>Listnaté lesy sa vyskytujú v strednej Európe, na východnom pobreží Severnej Ameriky a v okolí rieky Mississippi. Listnaté lesy priamo nadväzujú na krovinaté porasty subtropického pásu (napr. Tasmánie či Nový Zéland). Vždyzelené listnaté lesy postupne prechádzajú v opadavé listnaté a potom v zmiešané. Zaujímavé sú tiež lužné lesy, ktoré sú viazané na zaplavované riečnej nivy, kde rastú na sedimentoch.</div><div><br></div><div><b>Prírodné podmienky</b></div><div>Väčšinou je v týchto oblastiach mierne prímorské podnebie, ktoré sa vyznačuje pomerne teplým letom a nie príliš chladnou zimou.</div><div><br></div> r.fld.czu.cz
<div><b>Tvrdolisté lesy</b></div><div><br></div><div>Tvrdolistý les je les typický pre subtropické pásmo.Tieto lesy sa vyskytujú na juhozápade Severnej Ameriky a na Juhu Austrálie.Stromy a kríky majú listy tvrdé a kožovité, voda sa z nich vyparuje len trocha. Na rozdiel od opadavého lesa, ktorý rastie na jar a v lete, rastú vždyzelené druhy stromov v zime a na jar. Zima je tu mierna, a preto stromy pred zimou nezhadzujú listy. Vzduch vo vždyzelenom lese tiež príjemne vonia, pretože väčšina rastlín obsahuje voňajúce éterické oleje.Tie pomáhajú listom v obrane proti vyschnutiu a tiež ich chránia pred živočíchmi. V Austrálii, kde rastie hlavne eukalyptus, obsahujú lesy najväčšie listnaté stromy na svete.Niektoré stromy sú dnes zničené stúpajúcim obsahom soli v pôde.Tieto lesy sú bohaté na zvieratá, ktoré potrebujú tamojšiu pôdu a na teplomilné živočíchy, ako sú jašterice aj motýle.Otvorená štruktúra lesa tiež dovoľuje dravým vtákom strmhlavý let dolu za korisťou pohybujúcu sa na zemi.Tieto oblasti boli osídlené už v staroveku a ľudia z veľkej časti vždyzelené lesy vyrúbali.Teraz sú tieto oblasti porastené krovinatým porastom – duby, pistácie a rozmarín.Rastú tu aj napríklad citrusy, olivy, figy alebo mandle, dobre sa tu darí aj viniču.</div> www.prirodnikrajiny.estranky.cz
<div><b>Buš</b></div><div><br></div><div>Je to tropický porast alebo prales , sú typické pre územia medzi savanami a polopúšťami (hlavne v Austrálii a južnej Afrike). V niektorých oblastiach je voľná príroda za hranicami ľudských sídel.</div><div><b>Zvieratá:</b> zebra, hroch, nosorožec, slony, žirafy.</div><div><br></div><div><b>Typy saván </b></div><div>Na hranici medzi savanami a tropickými dažďovými lesmi sú savanové lesy ,pre ktoré je charakteristický hojný výskyt stromov.Okolo riek rastú v týchto oblastiach tzv. galériové lesy , ktoré sú podobné tropickým lesom.</div><div><br></div><div><b>Využitie</b></div><div>Človek vyžíva savany k pastve dobytka a pre ich úrodnosť</div><div>Pestujú tam podzemnicu olejnú (arašidy) , obilie , kukuricu , fazuľu , káva a rôzne druhy zemiakov (zeleniny). </div> biopedia.sk
<div><b>Vysokohorské lesy</b></div><div><br></div><div>Tieto lesy tvoria pomerne úzke avšak v mnohých súvislé a dlhé pásmo, ktoré považujeme za 7. vegetačný stupeň. Hlavným faktorom podmieňujúcim existenciu vysokohorských smrečín je horská klíma (resp. nadmorská výška). </div><div>Vysoké hory predstavujú zvláštny jav, kde organizmy (ako rastliny tak i živočíchy) musia čeliť resp. prispôsobiť sa výnimočným rozmanitým klimatickým podmienkam, v závislosti od reliéfu, ktorý sa výrazne mení často už na veľmi malých vzdialenostiach. </div><div>Teplota vo vysokohorských oblastiach je po celý rok pomerne nízka, pričom so vzrastajúcou nadmorskou výškou – každých 100 metrov klesá teplota o 0,6 ⁰C.</div><div>Z ďalších osobitých podmienok, ktoré charakterizujú vysokohorské prostredie, môžeme spomenúť:</div><ul><li>silné slnečné žiarenie,</li><li>teplotná inverzia;</li><li>výraznejšie kolísanie vlhkosti vzduchu pri zamračenej a jasnej oblohe;</li><li>teplotné výkyvy medzi dňom a nocou, ktoré sú prudké – cez deň sa povrch pôdy prehrieva; v noci potom toto teplo z pôdy prudko vyžaruje;</li><li>výrazné teplotné rozdiely vzduchu a pôdy, ktoré závisia od orientácie a sklonu svahov;</li><li>snehová pokrývka – príliš dlho trvajúca alebo naopak jej absencia;</li><li>nepriaznivý vplyv vetra – napr. časté víchrice, odvievanie snehu, humusu, vysušovanie vzduchu a pod.;</li><li>mimoriadne členitý reliéf;</li><li>rozmanitý geologický podklad;</li><li>rýchlo sa meniaca klíma a vlastnosti pôd.</li></ul><div>Ostrovný charakter, výšková členitosť, rozmanitosť pôd vysokohorského prostredia, to všetko vytváralo a vytvára vhodné podmienky pre vznik a zachovanie populácií početných <b>endemických taxónov</b>.</div><div><br></div> www.forestportal.sk
<div><b>Dažďové lesy</b></div><div><br></div><div>Dažďový les alebo dažďový prales je označenie pre listnaté lesy, v ktorých nie je obdobie sucha, a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v tropickom subtropickom alebo čiastočne aj v miernom pásme.</div><div><br></div><div><b>RASTLINY</b></div><div>Rastú v poschodiach až do výšky 70 metrov. Sú veľmi pestré a husté. Je tam najväčší počet druhov na Zemi, mnohé z nich človek ešte neobjavil. Rastú tam aj popínavé rastliny, ktoré nesú názov liany.</div><div><br></div><div><b>ŽIVOČÍCHY</b></div><div>Žijú tam rôzne zvieratá napr. motýle Morpho, papagáje Ara, tukan, netopiere, bičovka, jaguár , mravce , gekony, leňochod trojprstý , stromové žaby.</div> img.topky.sk
<div><b>Tajga</b></div><div><br></div><div>Tajga je vegetačná formácia a bióm v severnej časti severného mierneho pásma (v Európe, Ázii a Severnej Amerike), v ktorej/-om prevláda ihličnatý les, spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky prales na močaristej pôde.</div><div>Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. Rozdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia</div><div>Základnou podmienkou pre rozšírenie ihličnatých lesov je klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do tundry (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva lesotundra). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. Česko, Slovensko, Švajčiarsko,<b> </b></div><div>Rakúsko), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. klimaxové smrečiny, prípadne v podmáčaných oblastiach rašelinné smrečiny a podmáčané smrečiny. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom horská tajga. </div><div><br></div><div><b>Ihličnany potrebujú:</b></div><ul><li>prevahu zrážok nad vyparovaním</li><li>krátke a pomerne teplé leto</li><li>sú schopné vydržať aj výrazne chladnú zimu</li></ul> cdn.pixabay.com

This site uses cookies to deliver our services. By using our site, you acknowledge that you have read and understand our Terms of Service and Cookie Policy. Your use of ThingLink's Products and Services, is subject to these policies and terms.